Pokyny na vypracovanie:

• 1.kapitola - Analyzovať procesy pri výstavbe komunitnej siete.
• 2.kapitola - Analyzovať jednotlivé technologické riešenia výstavby komunitnej siete.
• 3.kapitola - Navrhnúť modelové riešenie komunitnej siete na základe získaných poznatkov.
• 4.bod- Vypracovať príručku pre výstavbu komunitnej siete.
• 5.bod - Vypracovať dokumentáciu podľa pokynov vedúceho práce.

Podpora procesov pri výstavbe komunitnej siete

0. Predslov

Danú prácu som si vybral na základe toho, že dnes sú siete pomerne veľmi rozšírené o čo sa zaslúžil najme dopyt ľudí po internete a iných internetových službách. Keďže v sučastnej dobe je už internet známy pomaly každému používatelovi, je dobré vedieť niečo aj o tom ako to všetko funguje, ako a kadiaľ sa tieto informacie šíria až ku koncovým zariadeniam, ktoré predstavuju počítače, prípadne iné zariadenia.

V tejto práci sa plánujem zamerať hlavne na výstavbu komunitnej siete, čo v preklade znamena spraviť malú sieť pre pár ľudí, ktorí budú navzájom medzi sebou poprepájaní pomocou rôznych zariadení, ktoré budú vysvetlené neskôr a určite uvediem aj pár príkladov z bežnej skúsenosti, ktoré možem odporučiť ale všetko záleží už na človekovi samotnom alebo skupine ludí podľa toho za akým učelom si chcú takúto sieť sprostredkovať. Keďže daná práca je zameraná hlavne len na výstavu komunitnej siete, takže sa zaoberá vystavbou, údržbou a popisom len komunitnej siete. Komerčná sieť, ktorú tvorí už vonkajšie pripojenie do internetu bude uvedená len zbežne, lebo to už nie je náplňovu tejto práce. Dúfam, že všetko bude napísane tak, aby tomu pochopil aj začiatočník a ak bude mať záujem o výstavbu takejto komunitnej siete, že tu nájde veľa užitocných informácii a návodov pre jej realizaciu.

1. Rozdelenie sietí

Pri výstavbe siete si musíme ako prvé uvedomiť, že o akú sieť sa bude vlastne jednať.

Existujú tri také typy sietí, ktoré si rozdelíme podľa velkosti:

• WAN(Wide Area Network) - veľmi velké siete, ktoré su zlžené z veľkého počtu MAN a LAN sietí a navzájom ich prepojujú
• MAN(Metropolitan Area Network) - mestské siete, vyskytujú sa v mestach a vznikajú spojenim niekolkých LAN sietí
• LAN(Local Area Network) - lokálne siete, čiže pomerne malé

Kazdá z tychto sietí bude rozobratá v nasledujúcej kapitole, aby bolo jasné, že v ktorej z daných typov sieti sa bude nachádzat komunitná sieť a neskor si uvedieme aj daľší popis ohladom rozdelenia siete na dve casti.

Podľa účelu siete

• komerčná sieť
• komunitná sieť

Tieto rozdelenia patria medzi všeobecné rozdelenia, ktoré si treba uvedomiť pred vystaubou danej siete a o každom type siete bude viacej popísane v nasledujúcej kapitole.

1.1 Rozdelenie sietí podľa veľkosti

Ako už bolo spomenuté siete môžeme rozdeliť podľa veľkosti na tri základné časti a to sú WAN, MAN a LAN siete. O každom type sa dozvieme teraz o čosi viacej v tejto kapitole.

1.1.1 WAN sieť

Je to rozsiahla sieť. Spája rôzne LAN a MAN siete v pôsobnosti krajín, kontinentov ale i sveta.

Rozľahlé siete umožňujú komunikáciu na veľké vzdialenosti. obvykle bývajú verejné, ale existujú aj súkromné WAN siete. Prenosové rýchlosti sa veľmi líšia podľa typu siete. Klasickým príkladom takejto siete je internet.

Globálne počítačové siete WAN môžu byť charakterizované viacerými spôsobmi:

• geografická oblasť - uzlové počítače bývajú rozmiestnené vo väčšom regióne (mestá, kontinenty)
• druh uzlových počítačov - strediskové počítače prípadne minipočítače => stroje vybavené sieťou terminálov, ktoré sú schopné slúžiť viacerým užívateľom a pracujú nepretržite.
• spôsob prepojenia PC - Uzlové PC sú rozmiestnené na veľké vzdialenosti a prepojené sú cez prenosové kanály, kt. si majiteľ prenajíma od spojových organizácii => nemusia byť každé dva počítače navzájom prepojené. Niektoré uzlové PC WAN môžu byť odkázané pri komunikácii na viac prostredníkov (medziľahlých PC).
• účel, ku ktorému je sieť zriaďovaná - Umožniť prenos správ a dátových súborov na väčšie vzdialenosti. Možnosť získať prístup na iný počítač, využitie kapacity iného PC, prístup do centrálnych databáz. Stále dochádza k prepojovaniu LAN a WAN, kde LAN hrajú úlohu koncových uzlových počítačov. Prepájajú sa aj rozľahlé siete => vznik konglomerátov PC sietí a užívateľ stráca rozdiel medzi LAN a WAN.

WAN siete sú siete kontinentálneho resp. svetového charakteru. Vytvárajú sa spájaním jednotlivých regionálnych sietí, medzi ktorými sa komunikuje rýchlosťami 64 až 512 Kbit/sec pripadne aj vyššími. Obvykle sa používajú pevné a komutované linky verejnej telefónnej siete a v niektorých prípadoch aj družicové spoje. Rychlosť komunikácie sa v súcasnosti pohybuje od nielkolko pár kbit/sec až po niekoľko Gbit/sec.

Mezdi rozľahlé WAN siete patria:

• Integrated Services Digital Network (ISDN)
• X25
• Frame Relay
• Switched Multimegabit Data Service (SMDS)
• Asynchronous Transfer Mode (ATM)
• WiMax^? (IEEE 802.16d)

1.1.2 MAN sieť

MAN je rozsiahla počítačová sieť pokrývajúca mesto či obdobne veľkú lokalitu (až do vzdialenosti 50 km). Ako prenosové médium sa využíva optická, metalická sieť a technológia WiFi^?. Vlastníkom MAN môže byť jedna alebo viaceré organizácie, ktoré sa spoločne podieľajú na jej využití a správe.Siete môžu byť súkromné, ale i verejné a prenajímané.

Riešenie typu MAN zabezpečuje vysokorýchlostné, bezpečné a kvalitné dátové spojenie medzi organizáciami štátnej správy a samosprávy, komerčnými i nekomerčnými subjektmi, ako aj koncovými užívateľmi - domácnosťami.

MAN umožňuje plnohodnotné využívanie dátových služieb ako sú napr. vysokorýchlostný internet, infokiosky, verejné prístupové body na internet, GIS, HDTV alebo VoIP^?.

Tranzitná časť MAN - pozostáva z hlavných prvkov, ako sú optická chrbtová sieť, aktívne a pasívne prvky, dátové centrum, zariadenia WiFi^? a bezpečnostné prvky. Bezpečnosť je riešená prostredníctvom firewalov a redundantných spojení.

Distribučná časť MAN - zabezpečuje distribúciu vysokorýchlostného dátového signálu koncovým užívateľom. MAN je možné dlhodobo rozvíjať a prispôsobovať budúcim technologickým trendom a zvyšujúcim sa požiadavkám užívateľov.

1.1.3 LAN sieť

(LAN) - lokálna sieť je počítačová sieť, spájajúca počítače a ďalšie zariadenia, pokrývajúca menšiu geografickú oblasť (do niekoľko km), ako napríklad domácnosť, kancelárie, alebo skupinu budov. Súčasné LAN bývajú najčastejšie založené na prepínaných ethernetových sieťach, alebo na technológii Wi-Fi.

Lokálne siete bývajú oproti WAN zvyčajne rýchlejšie, menej rozsiahle a nevyžadujú prenájom telekomunikačných liniek. LAN sa skladá z aktívnych a pasívnych prvkov. Aktívne prvky, ako napríklad DHCP server, switch, či router, nejakým spôsobom reagujú na signál, ktorý cez ne prechádza. Naproti tomu sú pasívne prvky, ako napríklad kabeláž,konektory a pod., ktoré len pasívne signál prenášajú bez jeho akejkoľvek modifikácie, alebo sledovania.

Slúžia hlavne pre zdieľanie dát a zdrojov (zariadení) v rámci jednej firmy, budovy, lokality ... LAN sú obvykle v súkromnej správe, je tvorená jedným káblovým systémom (alebo iným prenosovým prostriedkom - rádiové vlny a pod.). Prenosové rýchlosti dosahujú rádovo desiatky až stovky Mbit/s.Lokálne siete bývajú oproti WAN zvyčajne rýchlejšie, menej rozsiahle a nevyžadujú prenájom telekomunikačných liniek.

Najčastejšou normovanou technológiou používanou v LAN sú:

Technológia	delenie	norma
Ethernet	Fast ethernet, Gigabit ethernet	IEEE 802.3
Token Bus		IEEE 802.4
Token Ring		IEEE 802.5
IsoEthernet		IEEE 802.9
Bezdrôtové siete	Wi-Fi, Blue Tooth	IEEE 802.11
100VG-AnyLAN		IEEE 802.12
Fiber Distributed Data Interface (FDDI)		SO/IEC 9314, ANSI X3.x
Fibre Channel		ANSI X3.x

1.2 Komerčná sieť VS komunitná sieť

Ako už bolo spomenuté sieť vieme rozdeliť na komerčnú a komunitnú. Každá táto sieť síce funguje na rovnakom princípe ale poskytuje rôzne služby a všetko zálezí aj od poplatkov za tieto služby. V nasledujúcich kapitolách sa bližšie oboznámime s každou z nich a cieľom tejto práce je skôr sa zamerať a podrobnejšie popísať komunitnú sieť ktorá bude pre nás doležitejšia.

1.2.1 Komerčná sieť

Pod pojmom komerčná sieť rozumieme veľkú sieť, ktorú vybuduje určitá firma pre poskytovanie rôznych služieb komunitným sieťam pozostávajúcich z urcitého počtu zákazníkov, ktorý vyzťívajú tieto služby. Existuje veľa druhov komerčných sietí ako je buď počítačová, mobilná... ale teraz budeme brat do úvahy len počítačovú komerčnú sieť.

Tieto siete patria veľkosťou medzi WAN siete a pokrývaju veľké uzemia, čiže ich využivajú najmä komunitné siete pre prenos dát medzi vzdialenymi komunitnými sieťami alebo využívaním jednotlivých služieb, ktoré im takáto komerčná sieť ponúka.Teda, keď sa jedná o WAN sieť, tak výstavba a vybudovanie takejto siete trvá pomerne dlhši čas a obsahuje aj veľké možstvá jednotlivych zariadeni potrebných na vybudovanie danej siete. Nevýhodou oproti komunitnej sieti je to, že za každé zriadenie jednotlivej služby, ktorú budeme využívať je treba uhradiť poplatok. Najviac využívaná služba v súčastnosti je poskytovanie internetu komunitným sieťam. Keďže komunitné siete su pomerne malé, preto využívajú služby komerčných sieti, ktoré jednotlivé tieto siete navzájom prepájajú.

Obsahom danej práce už nie je podrobne sa zaoberať jednotlivými službami komerčnej siete, to zálezí už na samotnom použivateloví, ktorá služba mu bude vyhovovať a bude potrebná a od takého providera si ju zakúpi. Ako uz bolo spomenuté najvyuživanejšia služba v súčastnosti je pripojenie do internetu, ktorú by si mala zabezpečiť kazdá komunitná sieť hlavne pre spokojnosť nenáročných používateľov.

1.2.2 Komunitná sieť

Komunitná sieť je broadband sieť, ktorú prevádzkujú súkromné osoby. Jej základnými kameňmi sú prípojné body (node), pričom takýto node je spojený najmenej s ďalšími dvoma bodmi a tovrí tak článok siete, po ktorej je možné posielať TCP/IP pakety z ľubovolného bodu na iný bod. Každý node môže pripájať do sieťe podľa vlastného uváženia ďalšie subjekty (koncových uživateľov = pointy) ktoré samy tvoria koncové listy siete. Komunitné siete sú väčšinou na rozdiel od komerčných neziskové organizácie a nie sú poskytovatelmi internetového pripojenia (ISP), ale členovia sa môžu dohodnúť na spoločnej úhrade nákladov na internete čo je výhoda oproti jednotlivcom.

Komunitná sieť je neverejná amatérska počítačová sieť. Ktokoľvek sa može do nej pripojiť na svoje náklady, sám poskytovať svoje služby a podielať sa tak na rozširovaní siete. Táto sieť patrí veľkosťou do LAN sietí, tak okrem vlastných vnútorných služieb využíva služby komerčnej siete. Ako už bolo spomenuté, vlastníkom môžu byť buď súkromné osoby alebo táto sieť nebude mať žiadneho vlastníka, správcu a sama ani nič nezaručuje. Je tvorená určitým počtom pripojených počítačov, ktoré spravujú jednotlivý účastníci na svoje náklady. Cieľom komunitných sietí nie je zarábať na službách, ktoré poskytujú ale využiť financie na náklady za sieť a predovšetkým zabezpečiť rozvoj takejto siete a jej údržbu.

Hlavnou technológiou na budovanie a pripojenie sa do komunitnej siete je bezdrôtová technológia IEEE 802.11a a 802.11g (Wi-Fi), teda prostredníctvom mikrovlnných prepojení v bezdrotovom pásme 2.4 GHz a 5GHz. S využitím tejto technológie je možné vybudovať lacnú a výkonnu komunitnú sieť. Pokiaľ je to možné uprednostňuje sa kombinácia tejto technologie spolu s technológiou metlaických alebo optických spojov, ktoré sú všeobecne spolahlivejšie a rýchlejšie. Sú vhodné najmä pre panelové domy s väčším počtom susedných používateľov. Spolu zo sieťou sa skúma a vyvíja systém správy a riadenia celej prevádzky, tak aby pri výpadku niektorého uzla bola zaistená čo najlepšia funkčnosť siete.

1.2.2.1 Potrebné povolenia na budovanie komunitnej siete

V tejto kapitole si uvedieme niečo o tom, čo treba splniť pri výstavbe a podnikaní v danej komunitnej sieti na území Slovenskej republiky. Keďže komunitnú sieť bude vybudovaná na radiových vlnách resp. bezdrotovej komunikácii(Wi-Fi), preto je potrebné spĺnať všetky pravidlá a kritéria, ktoré vydal Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky. Telekomunikačný úrad je organizácia, ktorá presne definuje a určuje pravidlá potrebné pri výstavbe a podnikaní vrámci komunitnej siete na území Slovenskej republiky. Preto je dobré hneď na úvod si preštudovať všetky pravidlá, aby sa neskôr nevyskytli neplánované komplikácie.

Telekomunikačný úrad podľa § 12 až § 14 zákona o elektronických komunikáciách vydáva všeobecné povolenie č. 1/2008 na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb.Toto všeobecné povolenie (ďalej len „povolenie“) oprávňuje fyzické osoby a právnické osoby (ďalej len “podnik“) poskytovať na území Slovenskej republiky elektronické komunikačné siete (ďalej len „siete“), elektronické komunikačné služby (ďalej len „služby“) alebo siete a služby za podmienok ustanovených v tomto povolení pri dodržaní ďalších podmienok a povinností ustanovených v zákone o elektronických komunikáciách, ktoré sa vzťahujú na konkrétnu sieť alebo službu.

Oznamovacia povinnosť

• (1) Podnik, ktorý chce poskytovať siete, služby alebo siete a služby je povinný oznámiť tento zámer úradu najneskôr pred predpokladaným termínom začatia ich poskytovania.

• (2) Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje aj na všetky zmeny a zrušenie poskytovania siete, služby alebo siete a služby, ktoré boli podnikom oznámené podľa § 14 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, aj na zmeny údajov podľa § 14 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách.

• (3) Podnik splní oznamovaciu povinnosť doručením dostatočného a úplného písomného oznámenia úradu podľa § 14 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách podľa prílohy tohto povolenia.

Podmienky povolenia

1. Zabezpečenie zhody s technickými normami a technickými špecifikáciami pre siete a služby

Podnik je povinný zabezpečiť, aby verejná sieť, služby a pridružené prostriedky zodpovedali technickým normám a technickým špecifikáciám pre siete a služby, v súlade s článkom 17 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, a to najmä z hľadiska:

• a) bezpečnosti prevádzky siete,
• b) udržiavania celistvosti a neporušiteľnosti siete,
• c) prevádzkyschopnosti služieb,
• d) pripojenia koncových zariadení,
• e) prepojenia sietí.

2. Zabezpečenie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky

Podnik je povinný zabezpečiť zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieťach pre orgán štátu alebo orgán činný v trestnom konaní a jeho pripojenie do siete na náklady podniku; technickú špecifikáciu zariadenia na odpočúvanie schvaľuje úrad.

3. Ochrana osobných údajov a súkromia

4. Administratívne úhrady

Podnik je povinný platiť administratívne úhrady podľa § 6 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách vo výške 0,08 % z ročných tržieb z poskytovania sietí, služieb alebo sietí a služieb za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie, pričom najnižšia úhrada je 1000 Sk alebo ich ekvivalent v EUR (prepočítaný podľa konverzného kurzu), a to aj vtedy, ak podnik nemal žiadne tržby.

Toto všeobecné povolenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia(4.11.2008).

Ďalej je potrebne:

• Očíslovanie koncových užívateľov a ďalšie podmienky pri poskytovaní hlasových služieb na báze IP protokolu - Regulačný prístup Telekomunikačného úradu SR k poskytovaniu hlasových služieb na báze IP protokolu.
• Pre vybudovanie prístup k účastníkom pomocou rádiových zariadení RLAN pracujúcich v pásme 2400 - 2483,5 MHz, je potrebné dodržať všetky podmienky uvedené vo všeobecnom povolení VPR - 01/2001. Pre vybudovanie prístup k účastníkom pomocou rádiových zariadení HIPERLAN pracujúcich v pásme 5470 - 5725 MHz, je potrebné dodržať všetky podmienky uvedené vo všeobecnom povolení VPR - 07/2004. Upozornenie: Rádiové zariadenia prevádzkované na základe týchto povolení nemajú právo na ochranu pred rušením inými zariadeniami oprávnenými pracovať na uvedených frekvenciách.
• Podľa § 40 ods. 1 zákona "Podnik poskytujúci verejné služby je povinný najneskôr 15 dní pred začatím poskytovania služieb vydať a zverejniť všeobecné podmienky." Súčasťou je reklamačný poriadok (§ 44). Podľa § 41 ods. 1 zákona "Podnik poskytujúci verejné služby je povinný najneskôr 15 dní pred začatím poskytovania služieb vydať a zverejniť tarifu."
• Podnik je podľa § 35 ods. 1 zákona povinný predkladať úradu na zverejnenie technické špecifikácie ponúkaných rozhraní verejných sietí, na ktoré sa pripájajú koncové zariadenia.

1.2.2.2 Technológie budovania komunitnej siete

Komunitá sieť môže byť vybudovaná pomocou rôznych technologií. Ako už bolo spomenuté v predchadzajúcej kapitole, najvhodnejším, najjednoduchším a pomerne najlacnejším riešením je vybodovanie takejto siete na technológií bezdroteovej siete(Wi-Fi) spolu s využitím kablových prepojeni. Komunitná sieť by mohla byť doplnená aj o technológiu optických prepojení ale takéto budovanie siete je náročnejšie a oveľa drahšie. Preto výstavba komunitnej siete bude realizovaná len na týchto dvoch technologiach. Aby bolo jasné o čo sa vlastne jedná každá technológia bude vysvetlená.

1.2.2.2.1 Bezdotová komunitná sieť(WLAN)

Wi-Fi bolo vynájdené v roku 1991 vo firme NCR Corporation/AT&T (neskôr Lucent & Agere Systems) v meste Nieuwegein, Holandsko. Prvé bezdrôtové produkty (pôvodne určené pre pokladničné systémy) prišli na trh pod názvom WaveLAN^? s rýchlosťami 1 Mbps/2 Mbps. Vic Hayes (vynálezca Wi-Fi, nazývaný „otec Wi-Fi“) sa so svojím tímom podieľal na návrhu štandardov IEEE 802.11b, 802.11a a 802.11g.

Typická Wi-Fi zostava obsahuje jeden alebo viac prístupových bodov (AP) a jedného alebo viacerých klientov. AP vysiela svoj SSID (Service Set Identifier, sieťové meno) prostredníctvom paketov nazývaných beacons (signály, majáky), ktoré sú vysielané každých 100 ms rýchlosťou 1 Mbps (najnižšia rýchlosť Wi-Fi). To zaručuje, že klient prijímajúci signál z AP, môže komunikovať rýchlosťou aspoň 1 Mbps. Na základe nastavení (napr. podľa SSID) sa klient môže rozhodnúť, či sa k AP pripojí. Ak sú napr. v dosahu klienta dva prístupové body s rovnakým SSID, klient sa podľa sily signálu môže rozhodnúť, ku ktorému AP sa pripojí. Wi-Fi štandard ponecháva pripojovacie kritériá a roaming (prechod medzi hotspotmi) úplne na klienta.Vo Windows XP existuje vlastnosť nazývaná nulová konfigurácia (zero configuration), ktorá umožňuje používateľovi vidieť všetky dostupné siete a pripojiť sa ku ktorejkoľvek z nich "za behu“. V budúcnosti budú bezdrôtové adaptéry viac riadené operačným systémom. Hoci sa Wi-Fi prenáša vzduchom, má rovnaké vlastnosti ako neprepínaný ethernet. Dokonca sa môžu objaviť aj kolízie podobne ako v neprepínaných ethernetových sieťach. 802.11 používa ako metódu prístupu na médium povinne DCF (CSMA/CA).

1.2.2.2.2 Káblová komunitná sieť(Ethernet)

Káblové prepojenia sa realizujú najmä v budovách resp. domoch, kde sa nachádza väčší počet výpočtových prostriedkov z ktorých bude pozostávať komunitná sieť. Výhoda spočíva v cene a je jednoduchšie realizovatelnejšia ako Wi-Fi hlavne pri krátkych vzdialenostiach a večšom počte zariadeni. Pre túto technógiu sa používajú metalické káble kategorie CAT5E a vyššie.

1.2.2.3 Služby v komunitnej sieti

Poskytovanie jednotlivych služieb používateľom v komunitnej sieti zabezpečujú rôzne druhy serverov. Už len na samotných používateľoch zaleží, ktoré služby budú využívať a hlavne ktoré servery im budú prístupné a ktoré bude komunitná sieť obsahovať. Na začiatku pri poskytovaní jednotlivých služieb je potrebné si uvedomiť dva základné modely.

1.2.2.3.1 Prvý model: Klient - server

Model klient-server rozlišuje systémy klienta od systémov servera, ktoré komunikujú cez počítačovú sieť. Pri klient-server architektúre je používaný systém, ktorý sa skladá zo softvéru klienta a zo softvéru servera. Softvér alebo proces klienta môže iniciovať komunikačné spojenie, zatiaľ čo server čaká na požiadavku od klienta. Klient/server opisuje vzťah medzi dvoma počítačovými programami, z ktorých jeden, klient, odošle požiadavku na službu z druhého programu, servera, ktorá požiadavku splní. Aj keď tento model môže byť použitý programami na jednom PC, väčšie uplatnenie nachádza v sieti. V sieti je tento model vyhovujúcim spôsobom na efektívne prepojenie programov, ktoré sú distribuované po rôznych miestach v sieti/PC. Väčšina internetových aplikácií, ako email, prístup na web a k databázam, sú založené na tomto modeli. Napríklad, webový prehliadač je klientský program na užívateľovom počítači, ktorý môže pristupovať ku informáciám na akomkoľvek webovom serveri vo svete.Klient/server opisuje vzťah medzi dvoma počítačovými programami, z ktorých jeden, klient, odošle požiadavku na službu z druhého programu, servera, ktorá požiadavku splní. Aj keď tento model môže byť použitý programami na jednom PC, väčšie uplatnenie nachádza v sieti. V sieti je tento model vyhovujúcim spôsobom na efektívne prepojenie programov, ktoré sú distribuované po rôznych miestach v sieti/PC. Väčšina internetových aplikácií, ako email, prístup na web a k databázam, sú založené na tomto modeli. Napríklad, webový prehliadač je klientský program na užívateľovom počítači, ktorý môže pristupovať ku informáciám na akomkoľvek webovom serveri vo svete.

Charekteristika Klienta [upraviť]

• odosielateľ požiadaviek je považovaný za klienta
• iniciuje požiadavky
• čaká a prijíma odpovede
• zvyčajne sa pripája na malé množstvo serverov v jeden čas
• typicky sa ovplyvňuje s koncovými užívateľmi, ktorý používajú grafické užívateľské rozhranie

Charakteristika Servera [upraviť]

• prijímateľ požiadavky, ktorá je zaslaná klientom, je považovaný za server
• pasívny (slave)
• čaká na požiadavky od klienta
• prijíma požiadavky, spracúva ich a následne odpovedá
• zvyčajne akceptuje pripojenia od väčšieho množstva klientov
• typicky sa priamo neovplyvňuje s koncovými užívateľmi

1.2.2.3.2 Druhý model: Klient - klient (Peer-to-peer)

Je označenie architektúry počítačových sietí, v ktorej spolu priamo komunikujú jednotlivý klienti. Opakom je architektúra klient-server, v ktorej jednotliví klienti komunikujú vždy s centrálnym serverom/servermi, prostredníctom ktorého/ktorých komunikujú s ostatnými klientami podľa potreby. Čistá peer-to-peer(P2P) architektúra pojem server nepozná, všetky uzly siete sú si rovnocenné(pôsobia rovnako buť ako klienti i servery pre iných klientov). V praxi sa často pre zjednodušenie návrhu v protokole objavujú specializované servery, ktoré slúžia iba pre počiatočné nadviazanie komunikácie "zoznamu" klientov navzájom, porípade ako proxy server v prípade, že z nejakého prípadu nemôžu koncové uzly komunikovať navzájom priamo. Dnes sa označenie P2P používa hlavne pre výmenné siete, prostredníctvom ktorých si môžu používatelia vymieňať dáta. Príkladom takéhoto typu siete je napríklad Gnutella. Jednou zo základných výhod P2P sietí je fakt, že s rastúcim počtom používateľov, celková dostupná kapacita rastie, zatiaľčo u modelu klient-server sa musia používateľia deliť o konštantnú kapacitu serveru. Takťe pri náraste používateľov klesá priemerná prenosová rýchlosť.

1.2.2.3.3 Rozdelenie jednotlivych serverov:

• 1. Súborové servery - Patrí medzi najstaršie druhy serverov. Základným princípom tejto služby je umožniť používateľom prístup k spoločním súborom. Súborové servery využívajú rôzne optimalizačné techniky, aby poskytovali požadované údaje čo najtýchlejšie. Medzi takéto techniky patrí optimalizácia prístupu na disky pomocou priorizácie požiadaviek, využívanie vyrovnávacej pamäte, technológie RAID a pod. Výhodou a úlohou súborových serverov je to, že umožňujú zdieľať súbory v nehomogennych prodtrediach, napr. používateľom používajucim Unix alebo Linux umožnia pristupovať k súborom použvateľom používajúcich MS Windows a naopak.

Pod tuto skupinu patri FTP server,windows file sharing(samba)

• FTP server - poskytuje súbory preto môže byť zaradený do podskupiny, ktorá vychádza zo súborových serverov. Rozdiel medzi súborovým a FTP serverom je ze FTP servery sa používajú predovšetkým v prostredí Internet. V tomto prostredí nie je definovaný standartný protokol, okrem HTTP a FTP,ktorý by umožnoval prenášať súbory medzi takýmito rozdielnymi systémami. Tento typ servera ma zabudované vlastnosti, ktoré zabezpečia, že FTP server a jeho obsah budú totožné pre všetkých klientov. Najčastejšie využitia dnešných FTP serverov spolu so spojením s HTTP servermi, ktoré tiež dokážu prenášať súbory, no FTP servery to robia efektívnejšie. FTP server je podporovaný všetkými základnými platformami OS.
• Zdielanie súborov(Windows file sharing - samba) - jedná sa o klient - klient komunikáciu, ktorá bola navrhnutá pre operačný systém Windows. Je to vlastne služba, pomocou ktorej možu účastníci resp. používatelia zdieľať jednotlivé dáta v sieti. Úlohou je akurát len vybrať si adrsár, ktorý bude zdielaný a nastaviť mu príslušné práva, pomocou ktorých bude tento súbor v sieti zdielaný. Medzi jeho práva patrí narábanie s týmto súborom, že ako budú s nim mocť manipulovať ostatní účastníci v komunitnej sieti. Po zdielaní jednotlivého adresára, poprípade celej partície(časti) disku by mal byť viditeľný ostatným použivatelom danej komunitnej siete.
• 2. Databázové servery - nahrádzajú v nitektorých typoch aplikácii, najmä v informačných systémoch podnikov klasický súborový prístup. Dôvodom je to, že údajne sú spravované a spracúvané centrálne, čo zvyšuje ich bezpečnosť a jednoducho umožňuje zabezpečit integritu. Najvyššie databázove servery sú optimalizované na manipuláciu s dátami, a teda dokážu efektívnejšie splniť požiadavky. Klientom odosielajú len dáta, ktoré potrebuje, čím výrazne znižujú záťaž komunikačného média. Použitím databázového servera sa komunikácia redukuje na odosielanie požiadavky, ktorá je veľká niekľko sto bajtov a prijatie odpovede, ktorej veľkosť je závislá od podmienky poziadavky. Databázove servery sa čoraz častejšie začínajú používať ako zdroje dát internetové a intranetové servery.
• 3. Aplikačný server - je pomerne novým typom servera. Na klientovej strane je prezentačná vrstva a na serveri aplikačná logika aplikácie. Rozdiel medzi aplikačným serverom a súborovým je v tom, že súborový server može poskytovať miesto pre uloženie aplikácie. V prípade spustenia sa celá aplikácia vykonáva na strane klienta. Naproti tomu pri aplikačnom serveri sa mnohé časti aplikácie vykonávajú aj na serveri. Výhodou tohto usporiadania je ľahká správa aplikácie vrátane konzistentnej správy nových verzii.
• 4. Tlačový server - poskytuje často požadovanú službu. Použitie jednej sieťovej tlačiarne je výhodnejšie a efektívnejšie ako keď si má každý užívateľ zadovážiť takúto tlačiareň. Tlačový server zbiera požiadavky používateľov na tlač a pomocou tlačiarní pripojených k nemu ich vybavuje. Okrem tejto základnej úlohy výhody tlacového servera nekončia. Mal by vedieť obslúžiť niekolko tlačiarní, mal by zabezpečiť aby v prípade ked je niektorá tlačiareň obsadená, tak sa dokument vytlačína inej, administrátorom definovanej tlačiarni. Mal by zapezpečiť, aby určité tlačiarne mohli používať iba určití používatelia a vedieť sledovať využívanie jednotlivých tlačiarní používateľmi. Pri menších sieťach častokrát samotný tlačový server nie je potrebný a postačuje skôr zdieľanie tlačiarní.
• 5. Proxy server - je špeciálnym typom servera. Aplikovaný je od transportnej vrstvy a svojou účinnosťou patrí do oblasti brán(gateway). Jeho úlohou je vystupovať voči iným serverom v mene klientov. V prípade, že chce chce klient za proxy serverom prevziať súbor od určitého servera, potom sa tento klient obráti na svoj proxi server a oznami mi mu danú požiadavku prevzatia súboru z daného FTP servera. Proxi server sa pripojí na zvolený FTP server a prevezne vybraný súbor a následne ho odovzdá klientovi, ktorý oň žiadal. Keďťe proxi server "maskuje" aktivitu klienta, o klientovi za proxi serverom sa nik nedozvie a túm sa zvyšuje bezpečnosť. Ak je zabezpečené, že všetci klienti pristupujú do vokajšej(komerčnej) siete iba cez proxi server, je možné sledovať, kto čo robí, prípadne obmedziť prístup na vybrané servery vybraným používateľom, čím sa zlepšuje kontrola.
• 6. Autentifikačný server - je jedným z bezpečnostných prvkov informačného systému. Jeho úlohou je dozerať na to kto,kedy, odkiaľ príp. ako sa do systému príhlasil. Na druhej strane jeho úlohou je zabezpečiť informovanie klienta, že je pripojený práve na zabezpečený systém a nie na prípadný "podhodeny" systém čo je doležité najmä pri internet bankingu.
• 7. HTTP server - je spojený s protokolom HTTP. Tento protokol a aplikácie s ním spojené t.j. WWW servery sú príčinou takéhoto rapídneho rozvoja Internetu. WWW server je vlastne súbor stránok s presne určenou struktúrou. HTTP server tieto stránky dokáže čítať a poskytovať ich klientom. Jeden HTTP server môže obsluhovať viacero WWW serverov. Medzi najpoužívanejšie HTTP servery patria Apache a Microsoft Internet Information Server. HTTP servery sa s výhodou používajú pri budovaní vnútorných, internetových WWW serverov. Na takýchto serveroch je možné jednoduchým spôsobom sprístupniť všetko do základných informacií, ako sú vnútorný telefonny zoznam, organizačná struktúra organizácie až po komplexné aplikácie pracujúce s databázovými servermi poskytujúcimi informacie.
• 8. Poštový server - zabezpečuje pomerne najvýznamnejšiu službu Internetu a to prenos elektrckej pošty. V súčastnosti sa používajú tri základné protokoly na prenos elektrickej pošty a to: SMTP, IMAP a POP. SMPT je protokol, ktorý sa používa na odosielanie správ a na ich doručenie do používateľských poštových schránok. POP vo verziách POP2a POP3 a IMAP vo verziách IMAP3 a IMAP4 sa používajú na čítanie správ z používateľských poštových schránok. Z poštových serverov sa dnes vyvinuli groupware servery podporujúce skupinovú prácu. Tieto servery dokážu udržiavať skupinové kalendáre, sledovať plnenie úloh jednotlivých používateľov, manažovať stretnutia a pod.
• 9. Zálohovací server - umožňuje zálohovať všetky potrebné údaje na všetkých počítačoch v príslušnej sieti, či už sú to servery alebo klientské stanice. So zálohovaním je spojený plán obnovy, ktorého základ tvorí snaha o obnovenie prevádzky kritických častí informačného systému podniku v istom stanovenom časovom limite. Aj keď je možné pomocou zálohových serverov zálohovať aj klientské stanice, najčastejšie sa zálohujú iba disky servero, keďže sa nedá zaručiť, že používateľ napr. nevypne počítač. Medzi najčastejčie metódy zálohovania patri záloha na CD/DVD média, magnetické alebo magnetooptické média alebo magnetické pásky.
• 10. Herné servery - jedná sa o službu klient - server čiže používatelia využívaju služby,ktoré im poskytuje daný herný server. Princíp herných serverov spočíva v tom, že existuje nejaký server buď v rámci vnútornej komunitnej siete alebo vzdialený, na ktorý sa pripajajú použivatelia. Na serveri je spustená aplikácia, teda jedná sa o nejakú hru, ktorá musi byť naprogramovaná na báze mulitplayeru. Po spustení tejto aplikácie sa klienti pripoja na nimi vybratý server.

1.2.2.4 Rozširovanie komunitnej siete

Pre rozširovanie komunitnej siete budú uvedené jednotlivé zariadenia, ktoré sa na jej rozšírení podielajú a jednotlivý popis k nim.

HUB

Slúžia ako centrum PC siete. Prepájajú všetky zariadenia v pc sieti a pracujú s dátami usporiadanými do frames. (dátových rámcov). HUB nevie, na ktorý port má dátový rámec poslať, rozpošle ho na všetky porty. Takto síce zabezpečí, že rámec sa dostane na príslušný PC, ale zbytočne zaťažuje komunikáciu v sieti tým, že rámce sa rozpošlú na všetky PC a len ten „pravý“ ho spracuje, ostatné PC ho ignorujú.

SWITCH

Je „inteligentnejšie zariadenie“. Obsahuje vnútornú pamäť, v ktorej si uchováva všetky sieťové adresy MAC (Media Acess Control – hardvérová adresa, ktorá jednoznačne identifikuje každé zariadenie v sieti) pripojených PC. Ak teda SWITCH prijme dátový rámec, vie presne, na ktorom porte je pripojený PC, ktorému je rámec určený a vyšle ho na tento port, čo veľmi zrýchľuje komunikáciu v sieti.

SMEROVAČ (ROUTER)

Používa sieťové adresy. Jeho úlohou je smerovať pakety do inej PC siete. Paket neobsahuje len dáta, ale aj cieľovú adresu, na ktorú má byť doručený. Smerovač väčšinou prepája dve alebo viac sietí (LAN, WAN).

BRÁNA (GATE WAY)

Rozhranie, medzisieťová brána umožňuje prenos údajov medzi rôznymi typmi sietí. Hardvér a softvér dovoľuje zariadeniam umiestneným v miestnej PC sieti sprístupniť zariadenia inej siete.

OPAKOVAČ

Je zariadenie podobné rozbočovaču. Má za úlohu zosiľovať el. signál a zároveň obmedzovať interferencie káblového signálu. Zvyčajne sa používa pre prepojenie viacerých sietí a ku zväčšeniu dosahu káblových rozvodov.

BRIDGE (MOST)

Prepája viac sietí PC LAN. Dovoľujú prepojenie aj odlišných typov sietí, ak vybavíme PC dvoma sieťovými káblami, jednou bezdrôtovou a druhou na prepojenie skrúcaným ethernetom. Tento PC potom zabezpečuje funkciu mostu, navzájom prepája rôzne siete.

PRÍSTUPOVÝ BOD (Acess Point)

Je špeciálny bridge, ktorý umožňuje ostatným bezdrôtovým zariadeniam pripojenie sa k sieti. Môžu to byť notebook, vreckový PC, stolný PC. Prístupový bod sa pripája k sieti LAN napr. sieťovým káblom. V sieti sa chová transparentne a tvorí bránu medzi prevádzkou v káblovej časti siete a bezdrôtovými zariadeniami. Verejný prístupový bod sa nazýva HOT SPOT. V súčasnosti používané zariadenia integrujú tu popísané komponenty PC siete. Dostupné sú napr. prístupové body integrované s ADSL modemom a rozbočovačom (HUB) pre pevné káblové pripojenie alebo switchom. Takéto zariadenie je MOST medzi troma sieťami – WAN, káblová LAN a rádiová LAN a zároveň zabezpečuje smerovanie paketov medzi sieťami.

KARTA PRE SIEŤOVÉ ROZHRANIE – SIEŤOVÝ ADAPTÉR

Sieťová karta tiež nazývaná sieťový adaptér alebo NIC (Network Interface Card) je počítačový hardware umožňujúci komunikáciu cez PC sieť. V podstate sa jedná o rozširujúcu dosku, ktorá je osadená integrovanými obvodmi veľmi vysokej integrácie, je vyrobená s jedinečnou, pevne danou elektronickou adresou. Funkcie sieťovej karty Príprava dát na prenos – prevod vysielaných bitov na signály vysielané na médium. Vysielanie signálov na prenosové médium – prevádza bity na signály, elektrické v prípade metalických káblov alebo optické impulzy v prípade optických káblov alebo rádiofrekvenčné v prípade rádiového prenosu. Riadi tok dát, teda riadi prístup na médium – vždy pred samotným prenosom dát prebehne elektronický dialóg, ktorého výsledkom je dohoda kariet, veľkosti prenášaných skupín dát (rámcov) množstve prenášaných dát, časovaním prenosu (aká je prestávka medzi vyslaním dvoch skupín dát) a rýchlosti. Rýchlejšia karta sa vždy prispôsobí pomalšie.

2. Technológie pripojenia do Internetu

Rozhodol som sa, že najlepsie bude začat od niečoho o čom uz budeme aspon trochu vedieť. Takže v nasledujúcej časti si rozoberieme niečo o technológiach pripojenia do Internetu, lebo zmyslom takejto komunitnej siete musí byť určite pripojenie na internet a poskytovanie ho aj jej použivateľom. Bez neho by asi takáto sieť nemala až také velké uplatnenie. V danej kapitole sa bližšie oboznámime s jednotlivými technologiami, ich výhodami, nevýhodami a pre komu by som ich akurát odporučil.

2.1 Dial-up

Dial-up je vytáčané pripojenie cez bežnú telefónnu linku. Dial-Up je najstarší a na Slovensku najrozšírenejší spôsob pripojenia na internet. Je pomalé a nestabilné.

Výhody

• ľahká dostupnosť
• jednoduché využitie

Nevýhody

• veľmi pomalé
• nestabilné, odpája zo siete
• počas pripojenia na internet sa nedá telefonovať
• platí sa za každú sekundu

---

Pripojenie dial-up je vhodné pre domácich užívateľov, ktorí chcú využívať základné funkcie internetu a zároveň nemajú vysoké nároky na rýchlosť pripojenia a objem prenesených dát.

Prenosová rýchlosť

Ak používate modem podporujúci protokol V.90 a máte veľmi kvalitnú telefónnu prípojku môže sa vaša rýchlosť pripojenia do internetu priblížiť k maximálnej teoretickej rýchlosti 56 Kb/s.V praxi je táto rýchlosť o niečo nižšia, osciluje okolo hodnoty 51 Kb/s. Protokol V.90 je z hľadiska prenosových rýchlostí asymetrický, čo znamená že rýchlosť sťahovania dát sa blíži k rýchlosť 56 Kb/s a rýchlosť odosielania dát je maximálne 33,6 Kb/s.

Zriadenie a dostupnosť

Pripojiť sa do internetu cez dial-up možme všade, kde je verejná telekomunikačná sieť, preto so zriadením tohto pripojenia by nemal byť určite probém. Služba sa zriaďuje na základe zmluvy o pripojení. Za zriadenie tohto spojenia si každá firma určuje rôznu cenu. Pre uvedenie príkladu napr. Slovanet si určuje zriadovací poplatok vo výške 400Sk bez DPH (30.6.2004). Po zriadeni daného spojenia si môžme od danej organižácie vybrať z jednotlivých služieb, ktorá bude pre nás najlepšia.

Názov služby	Cena v SK bez DPH	splatnosť
Dial-up - Nočný prístup	250,00	mesačne
Dial-up - 30 hodín mesačne	450,00	mesačne
Dial-up - Neobmedzený prístup	550,00	mesačne

Každá z týchto služieb má pre zákazníkov určité výhody a už len na samotnom zákazníkovi zaleží, pre ktorú sa rozhodne po dohode a podpísani zmluvy s danou firmou.

2.2 DSL(ADSL , SDSL)

ADSL je forma DSL (digitálneho účastníckeho vedenia). Vyznačuje sa tým, že je „asymetrická“, teda pri prenose dát sa využíva vyššia prenosová rýchlosť smerom k používateľovi (download) a nižšia od používateľa (upload).ADSL je prenos dát po klasickej telefónnej linke. Internet cez ADSL je veľmi rýchly, oveľa rýchlejší ako bežné pripojenie cez "dial-up". V posledných dvoch rokoch je ADSL na Slovensku najrýchlejšie sa rozširujúca technológia pripojenia na internet. Najväčšími poskytovateľmi ADSL sú Slovak Telecom, Slovanet a Nextra.

SDSL je ďaľšou formou DSL len jediný rozdiel medzi SDSL a ADSL je v tom, že SDSL je symetrický, pri prenose dát sa rýchlosť sťahovania dát smerom k poúžívateľovi (download) rovná rýchlosti smerom od používateľa(upload).

Výhody

• dobrý pomer cena/kvalita
• technológia využiteľná aj pre prenos hlasu a obrazu cez internet
• počas pripojenia na internet sa dá telefonovať

Nevýhody

• nie je dostupné zatiaľ vo všetkých mestách na Slovensku
• ak používate flatrate produkty, agregácia na jednej linke je vyššia ako pri dátovo meraných DSL produktoch, čo môže viesť k nižším dosahovaným rýchlostiam
• vysoké počiatočné náklady na zriadenie DSL pripojenia
• nedá sa prenášať, na rozdiel od EDGE a GPRS sa ADSL dá používať len v mieste inštalácie

---

ASDL je určený pre ľudí, ktorí sú ochotní minúť na internet mesačne 1000 až 1200 korún pri prenose zhruba 1 až 2 GB dát a pre tých, čo radi surfujú, najmä cez deň.

Prenosová rýchlosť

Za posledné roky dosť vzrástol záujem ľudí o dané pripojenie do internetu. Predovšetkým výhoda je najmä v pomerne rýchlom pripojení, ktoré je výhodné pre takých ľudí, ktorí venujú pomerne veľa času stahovaním rôznych dát z internetu. Za posledné obdobie si už dajú aj dosť záležať na danej rýchlosti pripojenia do internetu provideri, ktorý ho poskytujú a tak zvyšujú neustále túto rychlosť hlavne pri konkurencii medzi takymito poskytovatelmi. Pre konvenčné ADSL sa rýchlosti downloadu začínajú na 128 kbit/s (hoci je bežnejšie ponúkať minimálne 512 kbit/s) a zvyčajne dosahujú 8 Mbit/s do 1.5 km od centrály či terminálu vybaveného DSLAM. Rýchlosti uploadu začínajú na 64 kbit/s a zvyčajne dosahujú 128 kbit/s alebo 256 kbit/s, ale môžu ísť až do 1024 kbit/s. Novší variant zvaný ADSL2 poskytuje vyššie rýchlosti pre download - až do 12 Mbit/s pre vzdialenosti do 2.5 km.

Zriadenie a dostupnosť

O zriadenie DSL pripojenia je možné požiadať vo vybraných lokalitách Slovenska. DSL je prístupné v okolo 135 mestách na Slovensku. Nevýhodne je najmä pre ludí, ktorí žijú na vidieku alebo mimo mesta, kedže toto pripojenie je určené skorej pre ludí z mesta, v ktorom sa dané pripojenie nachádza.K DSL pripojeniu od ľubovoľného ISP poskytovateľa potrebujete mať zriadenú DSL prípojku. Dosah je maximálne 5,5km od od centrály či terminálu vybaveného DSLAM. Preto si treba vždy predtým overiť, či sa bude dať dané pripojenie zriadiť a čí budeme v danom rozsahu maximálne do 5,5km od najbližšej centrály.

2.3 Mikrovlnné pripojenie

Mikrovlnné pripojenie (alebo wifi) je bezdrôtové pripojenie, dáta "lietajú vzduchom". Wifi sa rozšírilo najmú pre výhodnú cenu a nezávislosť, zriaďujú si ho najmä nadšenci. Na Slovensku je veľa lokálnych poskytovateľov wifi. Wifi využíva rádiové pásmo 2,4 GHz. Je to sada štandardov pre bezdrôtové lokálne siete LAN (WLAN) v súčasnosti založených na špecifikácii IEEE 802.11 . Wi-Fi bolo navrhnuté pre bezdrôtové zariadenia a lokálne siete, ale dnes sa často používa na pripojenie k internetu. Umožňuje osobe so zariadením s bezdrôtovým adaptérom (PC, notebook, PDA) pripojenie k internetu v blízkosti prístupového bodu (access point). Geografická oblasť pokrytá jedným alebo niekoľkými prístupovými bodmi sa nazýva hotspot.

Výhody

• umožňuje vybudovať LAN bez káblov, a tak znížiť náklady na vybudovanie či rozširovanie siete
• Wi-Fi produkty sú na trhu široko dostupné
• konkurencia medzi výrobcami významne znížila ceny

Nevýhody

• Wi-Fi štandardy 802.11b a 802.11g používajú nelicencované pásmo 2.4 GHz, ktoré je preplnené inými zariadeniami
• zabezpečenie

O tejto téme sa dozviete ešte o čosi viac na nasledujúcich stranách, pretože mikrovlnné pripojenie bude tvoriť hlavnú časť pri budovaní komunitnej siete. link to wi-fi

Prenosová rýchlosť

Wi-Fi je založené na špecifikáciách IEEE 802.11. V súčasnosti sú vyvinuté štyri variácie 802.11- 802.11a, 802.11b, 802.11g a 802.11n. 802.11b bola použitá v prvých Wi-Fi produktoch. 802.11g/n sú najpredávanejšími verziami hlavne pre ich rýchlosť, preto uvediem tabuľu jednotlivých štandartov a k nim aj príslušnú rýchlosť:

Špecifikácia	Rýchlosť	Frekvenčné pásmo	Kompatibilita
802.11b	11 Mbit/s	2.4 GHz	b
802.11a	54 Mbit/s	5 GHz	a
802.11g	54 Mbit/s	2.4 GHz	b, g
802.11n	108 Mbit/s	2.4 GHz	b, g, n

802.11n je zatiaľ najnovší štandart, ktorý sa ešte len implementuje a zatiaľ ešte nie je veľa skúseností s tým ako funguje a ako sa bude správat po implementácii,takže najrozšírenejším štandartom je súčasne 802.11g, ktorého v najbližšej budúcnosti určite nahradí 802.11n pre jeho vyššiu rýchlosť a ešte daľšie výhodnejšie vlastnosti oproti 802.11g .

Zriadenie a dostupnosť

Zriadenie by malo byť pomerne jednoduché, akurát k tomu bude človek potrebovať len bezdrôtovú sieťovú kartu, ktorá je výbavou každého noutbúku (notebook), len akurát nevýhodou je, že klient sa musí nachádzať v danom okruhu vzdialenosti od pripojovacieho bodu (access point) do internetu. Predovšetkým rýchlosť takéhoto pripojenia záleží od úrovne signálu a hlavne od standartu bezdrôtovej karty a prístupového bodu , na ktorom funguje i ked v sučastnosti je to rada 802.11g a vyššia. Daný príklad bol akurát spomenutý len pre noutbúky ale ak chceme pripojiť buď počítač alebo vytvoriť si bezdrotovú LAN sieť s pripojením na internet budeme musiet uvažovať o iných riešeniach, ktoré budu spomenuté v neskorších kapitolách. Základ bude hlavne tvoriť dobrá bezdrotová sieťová karta, anténa na pripojenie na daný centrálny alebo prístupový bod poskytovateľa internetového pripojenia (provider) za účelom čo najlepšieho signálu aby nevznikali velké oneskorenia a pokles rýchlosti a pri LAN sieti bude treba určite použiť schopný, bezdrotový smerovač(router). Bez priamej viditeľnosti je dosah WiFi^? maximálne niekoľko 100 metrov, ale pri realizácii presného smerovania, silných antén a priamej viditeľnosti možme dosiahnúť vzdialenosť aj od 5 do 15 kilometrov.

2.4 FWA

FWA (Fixed Wireless Access) je širokopásmové bezdrôtové riešenie lokálneho prístupového okruhu. Označuje sa často aj ako Fixed Radio Wireless alebo Wireless in Local Loop.

Prenos digitálnej informácie prostredníctvom rádiového signálu – či už ide o internet, prenos dát alebo hlasu v rámci mestských sietí – je novou zaujímavou alternatívou voči bežne používaným prístupovým technológiám (pevné linky, klasické metalické vedenie alebo optické vlákna), ktoré prepájajú koncového zákazníka s telekomunikačnou sieťou. Nastupuje tam, kde v miestnej prístupovej sieti nie sú k dispozícii pevné prístupové linky v požadovanej kvalite.

U nás už je momentálne možné využívať na FWA dve hlavné frekvenčné pásma: 26 GHz a 3,5 GHz. Základná bunka siete FWA pozostáva z bázovej stanice a viacerých účastníckych staníc, ktoré s bázovou stanicou komunikujú bez drôtov, prostredníctvom rádiového spojenia. Na strane zákazníka sa nainštaluje účastnícky terminál, pozostávajúci z vonkajšej jednotky - antény a vnútornej jednotky.

Výhody

• rýchlosť výstavby pokrytia
• jednoduchá inštalácia u zákazníka, najmä v mestských centrách
• možnosť flexibilne meniť nastavenie parametrov FWA okruhu
• bezpečnosť prenášaných služieb

Nevýhody

• vyžaduje si priamu viditeľnosť pri využití pásma 26 GHz
• vplyv zlých poveternostných podmienok
• vysoká cena za používanie
• malé pokrytie územia SR

Aj keď sú si obe pásma veľmi podobné, ich rozdielnosť je hlavne v nosných technológiách, ktoré sú pre ne určené. FWA 26 GHz sa vzhľadom na potrebu priamej viditeľnosti, malý dosah od bázovej stanice a vysokej stabilite spojenia oplatí kvôli cene iba pre stredné a väčšie spoločnosti.

FWA 3,5 GHz je pásmo prioritne určené pre technológiu WiMAX^?, ktorá je avšak v začiatkoch a teda je ťažko povedať, pre koho je určená. No dá sa povedať, že práve pre možnosť komunikácie aj bez priamej viditeľnosti, na väčšie vzdialenosti a vďaka trochu nižšej stabilite spojenia (avšak pri vcelku kvalitnom QoS^?), je ako stvorená pre malé a stredné firmy.

Prenosová rýchlosť

Ako uz bolo spomenuté, že dané pripojenie je určene skorej pre malé a stredné firmy, čiže nie pre samostatných používateľov, hlavne pre veľmi vysokú cenu , síce za ktorú je garantovaná linka. Očakáva sa rýchlosť 40 Mbps, pre mobilné zariadenia až 15 Mbps pri vzdialenosti do 3 kilometrov od základne. Len pre ukážku uvádzam tabuľku, kde je rýchlosť pripojenia a cena za poskytovanú linku danej rýchlosti pripojenia.

rýchkosť v b/s	cena v SK
256k	8 000
512k	15 000
1024k	25 000
3M	59 000
10M	100 000
20M	113 000
34M	123 000

Zriadenie a dostupnosť

WiMAX^? protokoly sú určené na wireless pripojenie na veľké vzdialenosti až do 50 kilometrov pri pevnom pripojení a až od 5 do 15 kilometrov pri mobilnom pripojení.

2.5 Káblové pripojenie

Káblové pripojenie (alebo CATV) je pripojenie k internetu cez rozvody káblovej televízie. "Káblovka" je vhodná pre náročnejších internetových používateľov na väčšie sťahovanie (download), pre náročnejšie aplikácie vrátane online hier. Najväčší poskytovateľ internetu cez káblovku je spoločnosť UPC Slovensko, služba sa volá Chello.

Výhody

• fixný poplatok za neobmedzené pripojenie
• vysoká rýchlosť
• výhodná cena
• neobmedzený prenos dát

Nevýhody

• dostupnosť

Sú dva potenciálne problémy v internete cez TV rozvody:

• Keďže všetci účastníci sú pripojený cez jeden kábel a tento má fixnú kapacitu, ktorá je zdieľaná medzi všetkých účastníkov, vzniká kapacitný problém, ak viacero účastníkov zaťaží sieť naraz.
• Internet je závislý na káblovom TV rozvode. Obvykle provideri zväzujú účastníkom ruky a priamo, alebo nepriamo (cenovou politikou) ich nútia používať aj TV službu.

Prenosová rýchlosť

Prenosová rýchlosť je typicky od 2 Mbit/s do 50 Mbit/s a viac. Upstream má zvyčajne 384 kbit/s do 20 Mbit/s a viac. Požadovaná rýchlosť je potom vhodná akurát pre bezných používateľov a ako už bolo spomenuté používateľ platí mesačný poplatok za neobmedzený prenos dát.

Zriadenie a dostupnosť

K pripojeniu pomocou káblovej televízie sú potrebné sieťová karta a káblový modem (poskytovatelia za poplatok prenajímajú špeciálny modem). Káblový modem použitím koaxiálneho TV kábla je pomocou rozbočovača zapojený na káblovú TV zásuvku a následne prepojený so sieťovou kartou počítača. Pripojenie je zdieľané (spolu s TV signálom) na jednom kábli, takže nie je možné garantovať rýchlosť. Prístup k internetu prostredníctvom káblového modemu používalo na konci roku 2006 približne 37 000 zákazníkov (10,4 % zákazníkov širokopásmového internetu).

2.6 ISDN

ISDN je pripojenie cez bežnú telefónnu linku. Používateľ ISDN má k dispozícii dva komunikačné kanály (akoby dve telefónne linky) a jeden sa využíva iba na internet a druhý iba na hovory. Je preto oveľa rýchlejšie ako dial-up a je stabilné. Na Slovensku sa už ale používa iba výnimočne, nahradilo ho ADSL.

ISDN znamená Integrated Services Digital Network. Ide o formu semipermanentného pripojenia, keď na internet pristupujete pomocou digitálnej telefónnej linky, pričom máte k dispozícii dva komunikačné kanály. Jeden slúži na prenos hlasu, druhý slúži na prenos digitálnych dát medzi ústredňou a terminálom.To, že je pripojenie semipermanentné znamená, že používateľ sa sám rozhodne, kedy sa na internet pripojí, pričom od momentu pripojenia sa začne tarifikácia.

Kanály slúžiace na telekomunikačné služby sa označujú písmenom B (z anglického slova bearer, čiže nosič). Jeden B kanál vie preniesť najviac 64kb.Kanál slúžiaci na prenos dát medzi ústredňou a terminálom býva označovaný ako D kanál (z anglického slova data, čiže dáta) a je limitovaný rýchlosťami 16, alebo 64kb/s (v závisislosti od typu pripojenia).

Prenosová rýchlosť

K službám ISDN existujú dva typy prístupu:

• BRI (Basic Rate Interface)
• PRI (Primary Rate Interface).

BRI sa skladá z dvoch B kanálov prenášajúcich maximálnou rýchlosťou 64kb/s a jedného D kanálu, ktorý prenáša maximálne 16kb/s. Celkovo teda ide o 2*64+16=144kb/s. Tento typ je navrhnutý tak, aby vyhovel čo najväčšej skupine ľudí. Priaznivcov si môže nájsť v radoch menej náročných zákazníkov, čiže tam, kde nie je trošku nižšia rýchlosť pripojenia považovaná za katastrofu.

Druhý z menovaných, PRI, je už určený pre tých, ktorým už priemerné rýchlosti nestačia. Počet B kanálov je v tomto prípade 23, resp. 30 (v Európe). D kanál je naďalej jeden, jeho rýchlosť je však 64kb/s. Spolu dávajú maximálnu rýchlosť 23*64+64=1536kb/s, resp. 30*64+64=1984kb/s pre riešenie s 30 B kanálmi. Takáto rýchlosť by už mala vyhovovať náročnejším používateľom internetu, ale aj podnikom.

Zriadenie a dostupnosť

V prípade, že sa rozhodnete pre ISDN pripojenie, konkrétne pre typ BSI, treba si dobre overiť, či sa nachádzate v dostatočnej blízkosti od BSI centrály (komunikačnej ústredne) a či sa vôbec vo vašom okolí nachádza. Väčšinou sa stačí nachádzať v maximálnej vzdialenosti približne 5 km od BSI centrály. V opačnom prípade by ste si museli zakúpiť naozaj drahé zariadenia, alebo by vám služba ISDN vôbec nemusela byť dostupná. Ďalej je potrebné zakúpiť si ISDN komunikačné zariadenie, čo je vlastne ISDN terminálový adaptér (nie modem!!!) a ISDN telefón (alebo zariadenie typu all-in-one).

-- JanSuna - 06 Oct 2008